V tomto dvojdielnom článku sa zaoberáme predpokladanými prínosmi a dopadmi novej európskej právnej úpravy⁽¹⁾ na tlačové publikácie používané online.

V prvej časti sme sa venovali novej definícii tlačovej publikácie, ktorou sa zjednotilo jej chápanie na európskej úrovni, a tiež ochrane tlačových publikácií pri ich online používaní.

V tejto druhej časti porovnáme práva vydavateľov tlačových publikácií (ďalej len „vydavatelia“) s právami autorov textov a iných predmetov ochrany, ktoré sú v nich obsiahnuté (ďalej len „autori“), poukazujeme na nový spôsob odmeňovania týchto autorov a na záver vymedzujeme poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, ktorý za online používanie tlačových publikácií budú musieť zaplatiť.

Práva vydavateľov verzus práva autorov

Vo všeobecnosti bude platiť, že práva autorov k dielam a iným predmetom ochrany (ďalej len „diela“), ktoré sú obsiahnuté v tlačových publikáciách pri online používaní, nebudú dotknuté. To znamená, že autor môže naďalej udeľovať súhlas s použitím svojho diela a dielo aj sám používať. Vydavatelia v tomto prípade nebudú mať možnosť odvolávať sa na im priznanú ochranu podľa smernice voči autorom alebo voči ďalším oprávneným používateľom tých istých diel.

Vydavateľ a autor sa však môžu dohodnúť na inej úprave svojich práv, napríklad tým, že novinár udelí vydavateľovi výhradnú licenciu k dielu. Udelením výhradnej licencie stratí autor (napr. novinár) dotknuté majetkové práva k uvedenému dielu na čas, po ktorý licencia trvá, t.j. nebude môcť udeliť súhlas na ďalšie používanie diela a ani sám dielo používať.

Taktiež ak autor bude zamestnaný u vydavateľa ako zamestnanec, tak rovnako nebude disponovať majetkovými právami, keďže k ich prechodu na zamestnávateľa dochádza automaticky na základe zákona.⁽²⁾ Samozrejme prechod majetkových práv na vydavateľa je možné v pracovnej zmluve resp. v inej zmluve obmedziť, avšak k takémuto obmedzeniu je vždy potrebná dohoda obidvoch zmluvných strán.

Vyššie uvedené príklady sú len možnosti základných variácií, a preto je potrebné každý zmluvný vzťah k dielu medzi autorom a vydavateľom posudzovať osobitne.

V každom prípade platí, že rovnaký stav tu bol aj doteraz a z pohľadu autorského práva nejde o žiadnu novinku.

Nárok autorov na podiel z príjmov

Smernica ustanovuje, že členské štáty sú povinné prijať také opatrenia, aby autori diel zahrnutých do tlačových publikácií dostali náležitý podiel z príjmov, ktoré vydavatelia získali za ich používanie poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti.

Zatiaľ je priskoro hodnotiť, aká bude výška spomínaného podielu a či sa bude vzťahovať aj na autorov, ktorí diela vytvorili v pracovnoprávnom vzťahu. Aj keď smernica v článku 15 ods. 5 výslovne neustanovuje, že povinnosť poskytnúť podiel z týchto príjmov sa nebude vzťahovať na pracovnoprávne vzťahy, tak zo systematiky recitálu 59 smernice takéto obmedzenie vyplýva.⁽³⁾

Smernica ďalej na druhej strane ustanovuje právo vydavateľov na podiel z náhrady odmeny autora, ktorú autor dostane za používanie diela na základe výnimky alebo obmedzenia (napr. pri reprografickom rozmnožovaní diela podľa § 41 Autorského zákona, kde napr. knižnica vypláca autorom náhradu odmeny za kopírovanie / legálne sťahovanie nepodstatných častí diela návštevníkmi knižnice, ktorý takýto úkon urobili).

Poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti

Vo všeobecnosti nimi budeme rozumieť poskytovateľov, ktorí poskytujú služby, ktoré sa bežne poskytujú za odmenu, na diaľku, elektronickým spôsobom a na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb.

Túto definíciu je pre účely ľahšieho výkladu potrebné rozmeniť na drobné, pričom:

• „na diaľku“ znamená, že služba sa poskytuje bez toho, aby pri tom boli obe strany súčasne prítomné;
• „elektronickým spôsobom“ znamená, že služba sa z miesta pôvodu odošle a na mieste určenia prijíma prostredníctvom elektronického zariadenia, určeného na spracovávanie (vrátane digitálneho komprimovania) a uskladňovanie údajov a je úplne vysielaná, prenášaná a prijímaná po drôte, prostredníctvom rádiových vĺn, optickým spôsobom, alebo inými elektromagnetickými prostriedkami;
• „na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb“ znamená, že služba sa poskytuje prostredníctvom prenosu údajov na individuálnu žiadosť (individuálnou žiadosťou sa napríklad nerozumejú služby televízneho vysielania, rozhlasového vysielania alebo televíziou prenášaný teletex).

Povinnosť platiť budú mať v zásade tí poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti, ktorí tlačovú publikáciu alebo jej časť použijú online (napr. agregátor článkov, elektronické denníky, ktoré prevzali článok od iného vydavateľa tlačových publikácií, online platformy, sociálne siete a pod.) za odmenu, a to bez ohľadu na to či takúto odmenu dostanú od príjemcu služby alebo z reklamy⁽⁴⁾.

Za poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti sa pre účely smernice nebudú považovať neziskové online encyklopédie, neziskové platformy pre vzdelávacie a vedecké archívy, platformy na vývoj a spoločné využívanie softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, poskytovatelia elektronických komunikačných služieb podľa vymedzenia v smernici (EÚ) 2018/1972, elektronické trhoviská a cloudové služby medzi podnikmi a cloudové služby, ktoré používateľom umožňujú nahrať obsah pre svoje vlastné použitie.

Predpokladané prínosy a dopady v skratke

Medzi hlavné zmeny, ktoré prinesie smernica v súvislosti s tlačovými publikáciami patrí odmeňovanie vydavateľov pri ich online použití, čo môže mať pozitívny vplyv na rozpočet vydavateľov, a teda aj na podporu kvalitnejších výsledkov tvorivej duševnej činnosti autorov. Smernica by mala taktiež zamedziť „vykrádaniu obsahu vydavateľov“, a teda obmedziť profitovanie iných internetových platforiem, ktoré zhromažďujú autorské diela iných subjektov.

Smernica by mala priniesť aj vyššie odmeny pre autorov textov a iných predmetov ochrany, a to buď priamo prostredníctvom podielov z príjmov za online použitie tlačovej publikácie poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti, alebo nepriamo zvýšením miezd z dôvodu vyššieho rozpočtu vydavateľov tlačových publikácií.

Okrem vyššie uvedených predpokladaných zmien, smernica prinesie aj novú administratívu a s ňou spojenú potrebu vypracovania zmlúv na online použitie tlačových publikácií, a to jednak medzi jednotlivými vydavateľmi tlačových publikácií, a tiež medzi týmito vydavateľmi a tretími stranami, ktoré budú chcieť ich obsah použiť na svojich webových stránkach pri poskytovaní služieb informačnej spoločnosti.

Slovenská republika má na transpozíciu smernice čas do 7.6.2021.

--------------------------------------------

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo dňa 17.4.2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (ďalej len „smernica“).

(2) V zmysle § 90 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon (ďalej len „autorský zákon“).

(3) (...) Autori, ktorých diela sú zahrnuté do tlačovej publikácie, by mali mať nárok na primeraný podiel z príjmov, ktoré vydavatelia tlače dostanú za použitia ich tlačových publikácií poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti. Tým by nemali byť dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vlastníctva alebo výkonu práv v súvislosti s pracovnými zmluvami za predpokladu, že takéto právne predpisy sú v súlade s právom Únie.

(4) Súdny dvor Európskej únie v konaní vedenom pod sp.zn. C-291/13, odpoveď na štvrtú prejudiciálnu otázku.